reklama

Na juh do Vijayawady

Chlieb ako ho poznáme u nás v Európe v Indii prakticky neexistuje. Ľud tu „fičí" na čapáti - placke z múky a vody, ktorých sa denne upečú stovky miliónov. V jednom zo stánkov sme objavili chlieb s honosným názvom „European deluxe" a tak sme neodolali. Doteraz sme zjedli takmer všetko, ale deluxe chlieb z Khajuraho jednoducho jedlý nebol.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)


Zobraziť Jhansi to Vijayawada na väčšej mape

Keďže hladných žalúdkov je všade naokolo dosť, rozhodli sme sa chlieb ponúknuť najprv psom - stvoreniam najbiednejším z biednych. Žiaľ, ani jeden z nami oslovených v našom chlebe napriek hladu nezacítil nič, čo by sa dalo jesť. Ako ďalšiemu zástupcovi pouličnej fauny sme chlieb - dar boží ponúkli tomu najsvätejšiemu, čo na ulici možno stretnúť - krave. Tá už síce do úst kúsok zobrala, ale po chvíli od úmyslu upustila a krajec nám s pokorou vracia.

Obrázok blogu

kravy väčšinou zjedia všetko, vrátane lepidla, ale deluxe chlieb im nezachutil

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dostali sme sa až na železničnú stanicu v meste Jhansi, na miesto, kde kraľujú krásne vypasené potkany. Za neustálej pozornosti okoloidúcich sme konečne natrafili na stvorenia, ktoré sa núkať nenechali.

Obrázok blogu

šup šup s krajcom do diery

Obrázok blogu

chlebík deluxe predsa len nevyšiel nazmar

Z Jhansi nám odchádza vlak, ktorým sa presunieme na juh o celých 1 400 kilometrov.

Obrázok blogu

na peróne - cestujúci, predavači aj kravky

Obrázok blogu

niekto má veľa batožiny

Usádzame sa na „našich" sedadlách v maximálne preplnenom vlaku. Je deň a s prísediacimi o miesta zatiaľ nebojujeme.

V malom, bezvýznamnom šesťmiestnom oddelení asi dvojkilometrového vlaku je nás šestnásť. Sedím pri okne (pri mreži) a pozerám von. Hodiny pozorujem krajinu. India je nádherná, ale žiaľ, nech sa pohneme kdekoľvek vidíme, že zároveň je to aj jedna obrovská ekologická katastrofa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Fabriky dymia škodlivé látky v takej miere, ktorú v Európe nepoznáme. Všetky odpadky sú spaľované na uliciach. Staré motory nespočetných rikší, autobusov a nákladiakov bez katalyzátorov ulice miest zadymujú ešte viac. Zber odpadu je neznámy pojem. Známy pojem je bezuzdné znečisťovanie vody, pôdy a vzduchu a čoraz obludnejšie používanie chemikálií v poľnohospodárstve.

Obrázok blogu

slumy sú najmä na okraji väčších miest a v okolí železničnej trate

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

väčšina riek a iných vodných plôch je katastrofálne znečistená

Obrázok blogu

jazierko

Obrázok blogu

červená tropická zem (červenú farbu má vďaka oxidu železa)

Obrázok blogu

chlapci naboso

V snahe priblžiť sa západu sa tu zabudlo na to najcennejšie - na prírodu. A pritom v prírode sa skrýva nesmierna hodnota.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

kdesi v štáte Madhya Pradesh

Obrázok blogu

kdesi v štáte Andhra Pradesh

Pomaly sa stmieva, z okna nič nevidieť a tak sa môj zrak obracia na ľudí sediacich a stojacich okolo mňa. Je tu skupina asi 5 žien v červenom sárí, ktoré sa už niekoľko hodín neprestajne prehrabujú vo svojej batožine. Sú s nimi traja chlapi a osem detí. Takmer všetky sa na nás uprene pozerajú, niektoré s otvorenými ústami. Ulička je ako divadelná scéna. V asi minútových intervaloch ňou prechádzajú predavači jedla, kávy, alebo čaju dookola opakujúci svoju mantru: „Čááááááááj, čaj, čaj, čááááááááj". Každú chvíľu nám pod nohami ručne zbierajú odpadky telesne postihnutí zametači. Odpad vyhadzujú z okna a pýtajú si za to svoje Rupie. Žobráci v každom kupé plačú a ľudia väčšinou odvracajú zrak. Slepci spievajú náboženské piesne. Kňazi na čelo ľuďom nanášajú červené bodky "bindi", ktoré ľuďom pomáhajú udržať si energiu a posilniť koncentráciu. Aj transvestiti ("hijra") sa dožadujú svojho prídelu. Zdá sa, že práve oni sú v zbieraní Rupií najúspešnejší. V Indii sú považovaní za tretie pohlavie a stretnúť transvestitu znamená veľké šťastie v živote človeka. V noci vlakom chodia aj chlapíci s puškami a stále nás upozorňujú, aby sme mali batohy pripútané reťazou...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

... zobúdzam sa za úsvitu na hrozné teplo a vlhko. Každým kilometrom sa posúvame južnejšie. Za oknami odrazu vidieť rozľahlé plantáže bavlny a ryžové polia. Okrem ľudí pracujúcich na poliach "po kolená" vo vode stoja aj bociany, volavky a iné vtáky. Mestá, cez ktoré prechádzame sa zdajú byť čistejšie a je tu o poznanie viac vegetácie.

Obrázok blogu

večer

Obrázok blogu

čím ďalej na juh, tým je tu viac zelene a krajšie domy

Po viac ako 27 hodinách jazdy sme v štáte Andhra Pradesh a vystupujeme v meste Vijayawada v južnej Indii.

Branislav Skokan

Branislav Skokan

Bloger 
  • Počet článkov:  100
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dobrodruh milujúci štyri ročné obdobia. Zoznam autorových rubrík:  ...on the road...FotoOkoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu