reklama

U zubára (stopom do Sýrie VI)

My, Branko a Marek, dvaja pútnici slovenskí sme sa trajdali 4000 km stopom cez „pol sveta, aby sme zažili niečo, čo v nás zanechalo hlboké stopy a presvedčilo vo viere, že život je jedna veľká absurdná bublina. Skúste si predstaviť absurditu a la Beckett, postavy a la Emir Kusturica a zasaďte si to do prostredia a la Salvadore Dali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Ocitáme sa v mestečku Mardin na Sýrsko-Tureckompomedzí ležiacom na jedinom kopci v širokom okolí.

Obrázok blogu


Mardin, foto Marek Ďuriš

Očarení orientálnezaváňajúcou scenériou sme stáli na asi najrušnejšej ulici a rozmýšlali, kams ruksakmi, keď sa z jedného okna vyklonil starší pán, a gestami námnaznačoval, nech ideme hore. Trochu sme váhali, no nakoniec sme vošli. Kráčamepo strmých schodoch a prichádzame do miestnosti vzdialene pripomínajúcej zubnúambulanciu.
Všade hrozný bordel, z každého nástroja jeden kus, všetky ušmudlané, lepšiepovedané zasraté, od neidentifikovateľnej lepkavej špiny a cigaretového popola.Vŕatačka minimálne spred tridsiatich rokov. Jedna striekačka s ihlou.Zubárske kreslo bolo hádam v nejlepšom stave. Sadli sme si, dostávame čaja pustili sa do každodenne sa opakujúcej debaty, ktorú sme schopní s týmitureckými slovami, čo ovládame, viesť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Aldinova ambulancia

Obrázok blogu


detail vŕtačky (nefunkčnej)

Obrázok blogu


polička s "nádobíčkom"
Pochopili sme, že mu pred pár rokmi vybuchol kamión, keď prepravoval z Irakubenzín. Vôbec sme však nevideli žiadne súvislosti so zubárinou. Nevadí. Nastene visí vysokoškolský diplom, až neskôr sme pochoplili, že diplom aj s celouambulanciou kúpil od zuabára, čo tam ordinoval predtým.
Aldin, tak sa volá náš kamarát zubár, sa rozhodol poslať autobusom protézu, taksme ho odprevadili na stanicu, odkiaľ sme hneď telefonovali Mustafovi, že protézaja na ceste. Keď sme sa vracali miestnou MHD, Aldin zbalil v buse nejakéhochlapíka, ktorý vravel, že ho bolí zub. Aká náhoda, vravíme si, keď spolus pacientom vystupujeme z busu a opäť stúpame po schodoch doambulancie. Zubár ho hneď posadil do kresla a išiel sa pustiť do trhania zuba.Nevyznám sa, ale zub pravdepoodbne stačilo zaplombovať, no Aldin sa s takýmibanalitami nezapodiava. U neho sa skrátka trhá, chceš-nechceš, ak nechceš, taktrp. Strčil mu svoje špinavé prsty do úst a skonštatoval, čo sme my tušili, alebáli sme sa to pripustiť...bude sa trhať... ...kuvšetkému sme sa mohli prizerať, neverlili sme vlastným očiam. Tou jedinou ihloua striekačkou, čo sa mu tam xy-krát použitá povaľovala v poličke nabralanestetikum, pichol niekam do líca a umrtvoval...kým sme čakali kým to zaberie,krčahom polieval dlážku v ordinácii, skrátka udržiaval hygienu...kedže anestetikumnezaberalo, vysvetlil chlapíkovi, že niekedy treba pichnút 2 injkecie...takznova pichal, v druhej ruke cigareta, ktorú si potom pri trhaní dal do úst,popol mu visel na vlásku, nakoniec mu niekam padol, ale nevšimol som si kde,mozno aj do úst pacienta...
Chalpíkovi však nič netŕplo, ale nebolo treba strácať čas, tak proste zobraltie jediné kliešte zo zakrvavenej tácky a dal sa do práce... Chalpík ručal, ziapal a metal sa na kresle, nás pseudozubár však v úsili nepoľavil,vedel, že nesmie prestať, lebo ten človek už pred ním ústa nikdy neotvorí... ažnapokon vytiahol zub aj so všetkými koreňmi....Ja som sa klepal, Marek bol natom asi podobne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Aldin v akcii

Obrázok blogu


zub je von
Ujovi to proste vyšlo...absolútne bez dezinfekcie, bez znalosti, prosto trházuby a robí protézy. Až vtedy nám došlo, že ambulanciu si sám nezariaďoval, aleju jednoducho kúpil a venuje sa tomu, čo má po ruke, o poschodie vyššie totiž býva.Keby bolo pod ním kníhkupectvo predával by knihy, keby oprava šijacích strojov,opravoval by šijacie stroje...bola tu zubná ambulancia. Tak sa stal zubárom a nebyť toho výbuchu v Iraku, stále by jazdil s kamiónom...
V dobrej nálade, po zinkasovaní 15 YTL, čo je asi 300 Sk, nás zavolal načaj...po ceste zvolal ďalších 7 kamarátov na karty. Tak sedím so staršími Kurdami, ktorí vedú spokojný život bezextra starostí..idú na partičku žolika pri čaji a vychutnávajú to, na čo mynemáme čas. V tejto nálade sme si vraveli, že ak nič iné, tak určite tietomomenty boli cieľom našej Cesty. Keď dohrali, Aldin nás zavolal na večeru kusebe domov. Má mladú ženu. Je úplne pod papučou, ale má na to povahu. Absolútnydobráčisko, nevydržal som to a musel som ho objať. Deti vychováva bez autority.Čakanie na večeru si krátil opravou ventilátora, ja som spisoval hlboké dojmydo denníka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

po dobre vykonanej práci nasleduje partička žolíka

Obrázok blogu


s rodinkou

...prišla večera...spomeniem len záver - melón, dyňa, jogurtové mlieko, surovápečeň...
Potom začala doma nejak hustnút nálada...ženskej zrejme vadilo, že pozvalnejakých privandrovalcov. Tak si od Mareka vzal 2 líry, čo spolu s pozvaním ženy,detí a nás na koncert na čas upokojilo nervóznu hladinu. Predtým však prišliich známi, tiež s mnohými deťmi. Keď sme vychádzali z domu, bolo nás 14, pustilnáš zubár galatne dopredu pána z tej druhej rodiny. Problémom bolo, že ten pánmal 20-tky!!! dioptrie (aspoň to tvrdil) a bolo treba íst v tme dole poschodoch. Všetky tieto úryvky do seba zapadali a dotvárali obraz chaotickej,ale spokojnej a nekonečne dobráckej osobnosti Aldina. Záver sa niesol v presnetakom duchu ako celý deň. Boli sme na čaji, popritom hrali naživo kurdskíumelci a z publika sa vynárali miestne talenty a naťahovali sa o mikrofón, každýchcel spievať. Aldin nás nabádal, nech vystúpime a niečo pekné zaspievame, ajsme mali nutkanie ísť im zanôtiť Macejko, Macejko, ale nakoniec sme nešli.
Prišli sme domov, do ambulancie, my v doobedňajšom presvedčení, že spíme v ambulancii.Rozlúčili sme sa so všetkými na dobrú noc. Po chvíli prišiel Aldin aj so synom,a z ničoho nič nás prehováral, aby sme šli do hotela. Pochopili sme, žemanželka donútila Aldina, aby nás poslal do hotela, pravdepodobne kvôli tomu,že bolo nedôstojné spať na zakrvavenej dlážke pri zubárskom kresle. Nám to všaknevadilo, lebo ceny hotelov boli príšerné. Celé sa to vyhrotilo až do takjemiery, že sme sa rýchlo zbalili a odišli, lebo nám bolo ľúto Aldina, ktorý bynám síce dal aj posledné, ale miloval aj svoju ženu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak sme sa o polnoci ocitli na ulici a blúdili Mardinom do pol druhej, kedy sme prechádzaliokolo hasičskej stanice. Hasiči boli priatelskí, vzali nás na čaj, kecali smedo pol tretej, telefonovali sme s niekým zo Sýrie, čo si robil z hasišov prču,púšťali nám porno, ale my sme už vôbec nevládali...oni boli radi, že imubiehala služba a my, že nemusíme v noci stopovat v púšti...Spali sme na ichpriedomí...bola to oáza.

BrankoSkokan a Marek Ďuriš

Branislav Skokan

Branislav Skokan

Bloger 
  • Počet článkov:  100
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dobrodruh milujúci štyri ročné obdobia. Zoznam autorových rubrík:  ...on the road...FotoOkoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu