Zobraziť Bihar na väčšej mape
Vrátili sme sa do stanice v Siliguri a začal sa boj o lístky. Žiaľ - vlaky sú vypredané na tri mesiace dopredu a keď chceme, budeme zaradení na tzv. „waiting list" - to znamená, že sme asi 100 miest pod čiarou a musíme čakať, či niekto zo skupiny nad čiarou nakoniec svoj lístok nestornuje. Prihlásili sme sa na audienciu u prednostu stanice, aby sme sa ho opýtali, ako si môže turista zarezervovať lístok na tri mesiace dopredu... Ten prisľúbil, že urobí čo sa dá a máme prísť dve hodiny pred odjazdom vlaku k nástenke. Na nástenku vždy vyvesia zoznam šťastlivcov, ktorí pocestujú. Boli sme tam.
tlačenica pred staničnou nástenkou - zoznam štastlivcov, ktorí pocestujú
jeden z perónov stanice New Jalpaiguri
Našli sme si svoj vagón, kupujeme reťaz a visiaci zámok na nočné pripútanie batožiny a usádzame sa ešte pred príchodom davov ľudí.
siesta perónového predavača
Väčšina cestovateľov si kupuje lístky do triedy „2nd class sleeper" - čo je asi najrozumnejší kompromis medzi cenou a úrovňou. V každom vozni sa nachádza okolo 80 lôžok a teda podľa našich predpokladov by tam mali predať 80 lístkov a cestovať by malo 80 ľudí. Pravda je však niekde úplne inde, a nepozná ju asi nikto. Každopádne, o svoje miesto treba neustále bojovať a aj tak sa v noci často stane, že pri nohách Vám spí do klbka stočený Ind...
do novinového papiera Vám chlapík namieša tie hádam napikantnejšie burizóny
Po naplnení cestujúcimi, žobrákmi, predavačmi a transvestitami je vlak pripravený na odchod. V našej sekcii (pre 8 ľudí) bola okrem nás dvoch ešte asi 14 členná rodina s ohromným množstvom batožiny. Za mrežami (vlaky majú mreže namiesto okien, ktoré sú vysúvacie) zapadá tropické slnko.
naše "kupé"
večer kdesi v Indii
Na príchod do Patny, hlavného mesta najchudobnejšieho indického štátu Bihar tak skoro nezabudneme. Pomaly sa rozvidnievalo a po východe pred budovu železničnej stanice nás čakal jeden z ďalších indických šokov. Celé priestranstvo bolo pokryté davom asi 500 žobrajúcich ľudí. Všetci takmer nahí v rukách držali plechové vedierka s pár Rupiami, ktorými štrngali pred každým, kto prechádzal okolo. Katastrofický pohľad. Ulicami sa šíril neuveriteľný smrad stoky.
jedna z hlavných ulíc v Patne
Patna
Okrem žobrákov nás rýchlo obkolesili aj predavači a rikšovia. Jediným únikom bola krátka aukcia, ktorú sme na mieste vyhlásili - na odvoz na autobusovú stanicu. Výherca nám ponúkol odvoz za 5 Rupií, nakladáme batohy a fičíme kade ľahšie.
tu niekde sme nastúpili do rikše
Autobusová stanica takisto nebola žiadne terno, ale našťastie sme sa tam dlho zdržať nemuseli.
hlavná autobusová stanica v štáte Bihar
staničné bufety, chlapec vpravo v diere s vodou umýva riad
detail - tu sa umývajú riady z reštaurácie
Chudoba tohto štátu je viditeľná na každom kroku nielen v Patne, ale aj celou cestou až do dediny Bodhgaya.
stánok s tabakom a betelom na stračích nôžkach
Bihar
laná (aj so slučkami, kto potrebuje)
Bihar
cyklorikšovia sú v Indii vo všeobecnosti borci - nejeden by podľa mňa (v šlapkách a na svojim bicykli) vyhral aj Tour de France
V Bodhgayi na Budhu čakalo osvietenie, nám však postačí ticho a hotelová izba.
